historia scrapbookingu

História scrapbookingu sa začala písať už v 15.storočí v Anglicku, kde sa populárnymi stali takzvané „zošity so zápiskami“. Obsahovali napríklad recepty, citáty, listy, básne a mnoho iného. Každý takýto zošit bol jedinečný, vlastný svojmu majiteľovi, ktorý si ho ozdobil podľa vlastného gusta.

V 16.storočí sa zasa rozšírili takzvané „albumy priateľstva“, ktoré vyzerali asi ako dnešné ročenky. Majitelia takýchto albumov požiadali priateľov, aby im do nich vpísali okrem svojho mena aj krátky text na pamiatku alebo pridali nejakú kresbu. Takéto albumy vznikali často aj ako spomienky na cesty po Európe a obsahovali erby alebo umelecké diela vytvorené miestnymi umelcami. Od roku 1570 sa do albumov začali vkladať farebné tabuľky, zobrazujúce známe výjavy, ako napr. benátske kostýmy, ktoré boli oproti umeleckým dielam lacnejším riešením. Tak sa tieto tabuľky začali predávať vyslovene ako dekorácie takýchto albumov.

V roku 1775 publikoval James Granger knihu o histórii Anglicka, na konci ktorej nechal zopár čistých strán.  Tie slúžili na to, aby si do nej mohol majiteľ knihy vložiť vlastné spomienky.

Príchod modernej fotografie v roku 1826 zmenil aj vývoj scrapbookingu. Fotografia sa stala dostupnou verejnosti vynájdením papierovej fotografie Gerogeom Eastmanom v roku 1880 a a masovou produkciou jednoduchých a cenovo dostupných fotoaparátov Kodak Brownie v roku 1900. To umožnilo ľuďom  začať vkladať do ich scrapbook albumov aj fotografie.

Vznik moderného scrapbookingu sa pripisuje Američanke Marielen Christensen zo štátu Utah, ktorá premenila „starodávne hobby“  na „priemyselné odvetvie“. Znamená to množstvo obchodov, ktoré dnes vyrábajú a predávajú materiál na scrapbooking. Začala vytvárať scrapbook stránky s fotografiami jej rodiny, ktoré potom vkladala do ochranných obalov a tie viazala troma kovovými krúžkami. V roku 1980 už mala vo svojej zbierke viac ako päťdesiat zväzkov. Spolu so svojím manželom publikovali v roku 1981 knihu „ako na to“: Keeping memories alive (Uchovávať spomienky živé) a otvorili scrapbook obchod, ktorý je otvorený dodnes.  Marielen začala neskôr propagovať takzvané „acid-free“ materiály, sú to papiere a lepidlá, ktoré neobsahuju kyseliny a majú tak archivačnú hodnotu – vydržia omnoho dlhšie.

Dnes je scrapbooking najviac rozšírený v anglicky hovoriacich krajinách, najmä USA.